floopy

Nedá mi nereagovať na udalosti, ktoré sa odohrali za posledný týždeň. Najviac ma však oslovili informácie o možnom rozpade eurozóny. Jednoducho povedané – všetkým členským štátom EÚ ktorí platia eurom „horí pod zadkom“. Euro – mena, o ktorej sa hovorilo pred jej zavedením na Slovensku, ako o mene s obrovskou silou a potenciálom. Áno, vtom čase to mohla byť pravda. Pamätáte si, ako nám omieľali, že euro je silnou menou, stabilnou? Čo by hovorili všetci tí, ktorí mali na starosti zavedenia eura na Slovensku teraz? Hovorili aj dnes o nej ako o silnej mene, ktorá je postavená na silných základoch a ponúka štátom Európskej únie výhody? Áno, možno je pre niekoho euro výhodné – hlavne pre Nemecko. Avšak pre krajiny ako napríklad Grécko, Portugalsko či najnovšie Taliansko bolo priajtie a vstup do eurozóny asi ich najväčšou nočnou morou, akú mohli zažiť. Tiež je na čase zamyslieť sa nad tým, či vôbec malo zmysel vytvárať spoločnú euro menu a euro ako také. Pred nedávnom sa istý „spoluzakladateľ eura“ vyjadril v rozhovore, že prvé vážnejšie problémy, sa začali javiť už krátko pred zavedením eura v prvých členských štátoch EÚ. Tak potom sa naskytuje otázka: „Prečo sa problémy neriešili už vtedy?“ Aj tak si myslím, že celý tento „plán spoločnej euro meny“ mal od začiatku jasný cieľ. ktorý napokon aj Merkelová so Sarkózym už navrhli a to – kontrolovať hospodárenie štátov Európskej únie. A sme doma, toto chceli, potrebovali prostriedok na to, ako ovládnuť ekonomiky všetkých členských štátov EÚ s manipulovať nimi. V týchto dňoch sa už Merkelová so Sarkózym držia asi pravidla: „Topiaci sa aj slamky chytá“ len či neni už neskoro. Hlavne teraz v posledných dňoch, keď svetové ratingové agentúry hromadne znižujú krajinám európskej únie a eurózóny raiting. A najnovšie sa vraj niektoré členské štáty začínajú informovať o možnosti, ktorá tlačiareň cenín, by im bola ochotná vytlačiť ich staré, stabilné dobré meny. Vypadá to tak, že Eurotitanic sa potápa, rýchlejšie, akoby sa dalo očakávať a záchranných člnov je málo, ak vôbec nejaké sú. No, len aby sme si už budúci rok opäť nezačali napĺňať peňaženky našimi starými, dobrými slovenskými korunkami, to bol pocit držať v ruke päť tisíc korunového Štefánika alebo tisíc korunového Hlinku, osobne som mal pocit, že som mal v tej peňaženke plno. Teraz keď do nej pozriem sa na mňa „vyškerí “ iba také päťdesiat eurové čudo“ bez tváre, ktoré v zápätí v obchode aj miniem. Uvidíme ako táto euro cesta dopadne, niektorí analytici si už myslia, že spoločná mena euro je na konci svojej cesty a pomaly no isto sa poberie na večný odpočinok.