Vianočné nakupovanie a lá Slovensko
22. decembra 2011,
floopy,
Nezaradené
Blížia sa Vianoce – sviatky pokoja, mieru a radosti, teda aspoň niekedy v minulosti sa tak Vianoce mohli nazývať. Ale dnes? Poďme sa trochu bližšie pozrieť na oslavovanie týchto kresťanských sviatkov v súčasnej dobe. Mám pocit, akoby sa pomaly no isto ich kresťanský význam postupne ale 
isto vytrácal. Všetci sú nervózny, podráždený. Dokonca mi to už pripadá tak, že Vianoce sú komerčnými sviatkami. Veľkoobchodné strediská si z nich robia reklamnú kampaň dobre že nie už v septembri. A keď Vianoce prichádzajú tak ľudia sa dobre že nie neejdú pozabíjať v obchodoch. Napríklad minule, keď som sa zastavil v nitrianskom Tescu na obyčajný nákup. Tá atmosféra sa v nákupnom stredisku by sadala jednoducho nazvať davová psychóza. Veď ľudia, aby si pomaly z rúk brali veci? Alebo aby sa predbiehali kto z nich nakúpi rýchlejšie, a ešte jeden bonbónik – páni šoféri, keď parkujete neparkujte na mieste pre invalidných vodičov a nechoďte do zákazu vjazdu. Áno, takáto atmosféra panovala v Nitre počas parkovania. Šoféri akosi pozabudli na dopravné predpisy a so svojimi autami si to rovno namierili do zákazu vjazdu, tí odvážnejší rovno do protismeru, aby mohli čo najskôr zaparkovať. A Keď už zaparkovali hor sa nakupovať. Pri pokladni (pričom išlo všetkých 24 pokladní) som so svojim nákupom strávil 20 minút čakania, to ma ešte x- krát, niekto buchol so svojim nákupným vozíkom. A potom, že Slováci nemajú lóve. Majú, a koľko v týchto dňoch som aj celkom rád, že už nemusím ani paty z domu vytiahnuť, pretože si neviem predstaviť, ako to musí v obchodoch vyzerať v týchto dňoch, možno tam je hotový Armageddon. Normálne mi je ľúto pracovníkov pri pokladni a ešte viac mi je ľúto pracovníkov, ktorí nestíhajú dokladať tovar do regálov a šak, ani nemusia po tom, čo som videl, en tovar radšej ani nevykladajú do regálov ale palety s tovarom radšej položia na začiatok uličky, lebo vedia, že za päť minút budú tovar dokladať opäť. A mal som pravdu, ľudia sa naň vrhli ako kobylky, jednalo sa konkrétne o cukor a olej. Atmosféru, ktorá sa odohrala cca. pred mesiacom v istom nákupnom centre v Malackách kedy mali „nočné nakupovanie“ som si mohol preto „vychutnať na vlastnej koži“. A už radšej nikdy viac.
isto vytrácal. Všetci sú nervózny, podráždený. Dokonca mi to už pripadá tak, že Vianoce sú komerčnými sviatkami. Veľkoobchodné strediská si z nich robia reklamnú kampaň dobre že nie už v septembri. A keď Vianoce prichádzajú tak ľudia sa dobre že nie neejdú pozabíjať v obchodoch. Napríklad minule, keď som sa zastavil v nitrianskom Tescu na obyčajný nákup. Tá atmosféra sa v nákupnom stredisku by sadala jednoducho nazvať davová psychóza. Veď ľudia, aby si pomaly z rúk brali veci? Alebo aby sa predbiehali kto z nich nakúpi rýchlejšie, a ešte jeden bonbónik – páni šoféri, keď parkujete neparkujte na mieste pre invalidných vodičov a nechoďte do zákazu vjazdu. Áno, takáto atmosféra panovala v Nitre počas parkovania. Šoféri akosi pozabudli na dopravné predpisy a so svojimi autami si to rovno namierili do zákazu vjazdu, tí odvážnejší rovno do protismeru, aby mohli čo najskôr zaparkovať. A Keď už zaparkovali hor sa nakupovať. Pri pokladni (pričom išlo všetkých 24 pokladní) som so svojim nákupom strávil 20 minút čakania, to ma ešte x- krát, niekto buchol so svojim nákupným vozíkom. A potom, že Slováci nemajú lóve. Majú, a koľko v týchto dňoch som aj celkom rád, že už nemusím ani paty z domu vytiahnuť, pretože si neviem predstaviť, ako to musí v obchodoch vyzerať v týchto dňoch, možno tam je hotový Armageddon. Normálne mi je ľúto pracovníkov pri pokladni a ešte viac mi je ľúto pracovníkov, ktorí nestíhajú dokladať tovar do regálov a šak, ani nemusia po tom, čo som videl, en tovar radšej ani nevykladajú do regálov ale palety s tovarom radšej položia na začiatok uličky, lebo vedia, že za päť minút budú tovar dokladať opäť. A mal som pravdu, ľudia sa naň vrhli ako kobylky, jednalo sa konkrétne o cukor a olej. Atmosféru, ktorá sa odohrala cca. pred mesiacom v istom nákupnom centre v Malackách kedy mali „nočné nakupovanie“ som si mohol preto „vychutnať na vlastnej koži“. A už radšej nikdy viac.